Už ma unavujú tieto dni o ničom.
Dennodenne rovnaké rituály od rána do večera, prídem si ako naprogramovaný robot.
Vonku hnusne a keď zasvieti,tak zase škola.
Doma chodiace mŕtvoty, nenájde sa nikto, kto by ma zachránil.
Odložme mobily a počítače do krabice a žime.

Začnem si písať denník a možno raz zo seba vyzdraviem.


To vážne je život len o peniazoch, práci a chamtivosti?